Počítanie zázrakov

Obsah knihy: Počítanie zázrakov

Jediný okamih môže zmeniť všetko

Tannera Hughesa vychovali starí rodičia a jeho domovom sa stala armáda. Väčšinu života strávil na misiách v rôznych častiach sveta, bez záväzkov, bez túžby usadiť sa – presne ako mu to vyhovovalo. Keď sa dozvie, že jeho milovanej starej mame neostáva veľa času, okamžite sa vráti. Jej posledné prianie, nájsť si miesto, z ktorého by urobil svoj domov, považuje za nesplniteľné, ale keď mu stará mama prezradí, kde by mohol nájsť svojho pravého otca, neváha a rozhodne sa ho vypátrať. Aj keď sa musí čoskoro hlásiť do novej misie, zvedavosť ho zavedie do Asheboro v Severnej Karolíne. Krátko po príchode sa v mestečku zoznámi s Kaitlyn Cooperovou, mladou doktorkou a rozvedenou matkou, ktorá ho okamžite zaujme. Obaja cítia neodolateľnú príťažlivosť a túžia spoznať toho druhého. No čo z toho, keď Tanner o niekoľko dní aj tak odíde?

Popritom, v chate uprostred hlbokého lesa, žije starý samotár Jasper, prenasledovaný tragickou minulosťou. Spoločnosť mu robí len jeho verný pes Arlo a legenda o bielom jeleňovi, ktorého sa zaviazal chrániť.

Nikto z nich nečaká na zázrak, a predsa ich jeden môže navždy spojiť.

Z anglického originálu Counting Miracles (Random House, an imprint and division of Penguin Random House LLC, New York 2024) preložila Zuzana Gašparovičová.

Odkazy

• Záhada, rodina a znovuzrodenie. Počítanie zázrakov od Nicholasa Sparksa vás dojme

Ukážky z knihy

Väčšinu cesty mlčali, keď sa však blížili k hotelu, opäť prehovoril: „Mohli by ste ma tu vysadiť?“ Ukázal palcom na okno spolujazdca. Kaitlyn hodila očkom do spätného zrkadla, zatiaľ čo Tanner pokračoval: „Zdá sa mi, že som tam zahliadol nejakú piváreň a po všetkom, čo sa stalo, by mi pivo padlo vhod.“
Prikývla a zastavila.
Tanner natiahol ruku ku kľučke dverí a otvoril ich, potom sa na ňu ešte raz pozrel.
„Možno to vyznie čudne vzhľadom na to, ako sa dnes naše cesty skrížili, ale je nejaká šanca, že by ste sa ku mne pridali?“
Otvorila ústa od prekvapenia a najskôr nevedela, čo povedať. „Och,“ ozvala sa napokon. „Nie som na to vhodne oblečená…“
„Vyzeráte krásne,“ uistil ju, „a preto by som si neodpustil, keby som to aspoň neskúsil.“
Civela naňho, v úžase z toho, že ju práve nazval krásnou. „Deti ma asi čakajú doma,“ odvetila vyhýbavo.
„Chápem,“ pokýval hlavou. „Ďakujem za odvoz, Kaitlyn. Bolo mi potešením spoznať vás.“
Keď vyskočil z auta, znovu si v hlave prehrala, čo povedal, a ďalšie slová vyšli z úst skôr, než jej došlo, že zmenila názor.
„Počkajte,“ zvolala. „Jedno pivo by neuškodilo.“