Rod nebies a povetria (Mesto Luny 2)

Knihu som zhltla napriek tomu, že mala vyše 600 strán. Dialo sa tam toľko vecí, v rýchlom slede viedla jedna k druhej, že som stále potrebovala vedieť, ako to tentoraz dopadne a čo z toho vznikne. Niektoré zvraty a odhalenia som očakávala od začiatku, iné ma totálne zramovali. Ani neviem, čo vlastne napísať, aby to nebol nejaký spoiler. Mne osobne sa táto dvojka páčila viac ako jednotka. Úplne plný počet jej ale neviem dať, za mňa je to tak 4,8*, lebo vo mne nevyvolala nejaké silné emócie. Teda, okrem úzkosti, že čo sa pos.... tentokrát. Aj keď pre mňa je séria Mesta Luny najslabšia od Maas (nechápte ma zle, aj tak si myslím, že všetky jej série sú vo fantasy top), tak neviem, či som si pri nejakej jej knihe tak užívala dialógy, ako tu. Boli hraví, hašteriví, uštipační, prekáraví... Niekde som čítala, že plytkí a detinskí. Ale viete čo? No a? Minimálne kvôli dialógom si tú knihu ja prečítam znova (a znova). Zbožňujem postavy, ktoré tu boli. Veľmi veľa z nich totálne žeriem a hoci je ich pomerne veľa, mne to nevadí, lebo mnohí ma úplne očarili. Moje obľúbené postavy sú Bryce a na počudovanie nie jej partner, ale jej brat Ruhn. Aj keď po tej atómovke, čo na nás Maas na konci zhodila, mi to asi aj dáva zmysel...